Naše prvé mláďatá
Naša samička ararauny Vicky zniesla pred dvoma rokmi svoju prvú znášku vajíčok a napriek osadenej búdke ju úspešne pleštila, vajíčko po vajíčku, z bidla na zem. Toto sa jej podarilo dvakrát. Dúfal som, že ako "prvorodička" nevie čo robiť a nik jej neporadil a že sa to o rok zmení. Minulý rok začala búdku pravidelne navštevovať a urobila dve znášky, 2 a 3 vajíčka, na ktorých vždy poctivo sedela avšak boli prázdne. To isté sa stalo aj tento rok. Tri prázdne vajíčka na ktorých opäť poctivo sedela. Po ich odobratí opätovne zopakovala znášku. Tentokrát som ju ani nekontroloval a nechal ju opäť poctivo sedieť. Aj tak s tým nič neurobím a nebudem jej to brať aby sa nevysilovala prípadnou ďalšou znáškou.
28.júl 2012
Pri kŕmení som začul zvláštne pískanie. Žeby mi do voliér vletel nejaký spevavec ? Započúval som sa lepšie a nechcelo sa mi uveriť. Pískanie sa ozýva z búdky vo voliére araraun.
Nemal som príležitosť ani som nechcel Vicky rušiť a tak som celý týždeň chodil s napätím počúvať, či sa pískanie bude ozývať. Sem tam áno, sem tam nie. Akonáhle sa piskot ozval, padol mi kameň zo srdca, pretože som vedel, že mláďa žije. To znamená, že rodičia kŕmia !
4.august 2012
8.deň
Dnes som bol celý deň doma, otvoril som výletové okno a dúfal, že aj Vicky na chvíľku vylezie von. Doposiaľ nevyšla. Akonáhle vojdem do voliér lezie do búdky. A Arthur stráži ako pitbull. Nevydržala a vyšla na chvíľku na slniečko. Podarilo sa mi ju "vymknúť" vonku a mohol som konečne urobiť kontrolu budky.
Máme tam dvoch krásnych malých "votrelcov" ! Sú takí škaredí až sú krásni. Plus zostalo jedno nevyliahnuté vajíčko. Boli nakŕmený do prasknutia a tak som urobil aspoň fotečku do archívu, budku zavrel a pustil Vicky, nech si ide deťúrence ratovať.
7.august 2012
11.deň
Dva dni som nič nepočul tak som začal mať obavy. Dnes bola opäť príležitosť vymknúť Vicky vonku, tak som urobil opätovnú kontrolu. Deťúrence žijú ! Ale v raste nastal medzi nimi poriadny rozdiel. Jeden maličký, druhý obor. Vyzerá to na vyliahnutie prvého a tretieho vajíčka.
13.august 2012
17.deň
Konečne sa mi podarilo po šiestich dňoch vykonať kontrolu búdky. Už som bol z toho pravdu povediac nervózny. Vicky mi nedala šancu a nechcelo sa jej von na vzduch. Dnes som ju však vymákol na chvíľku vonku a stihol ju opäť na pár minút vymknúť.
Votrelci sú našťastie v poriadku. Nakŕmení a už pekne zarastajú. Rodičia mi robia radosť ako sa vzorne starajú. A ja im 2-3x za deň predkladám krmivo všetkého druhu nech majú dosť pre seba aj pre deťúrence.
21.august 2012
25.deň
"Vesmírna loď NOSTROMO hlási, že votrelci začali meniť svoju vývojovú fázu a nahadzujú ochranný štít.
Keď som otvoril kryokomoru skoro som odpadol. Myslel som, že nežijú. Laserový paprsok čelovej lampy ich však zázračne prebral k životu, čím sa zároveň aj mne rozprúdila opäť v žilách krv."
1.september 2012
32.deň
"Votrelci" zmenili vzhľad na mladých indiánskych bojovníkov so svojimi čelenkami.
8.september 2012
43.deň
Ranná karate rozcvička. Však čo tu máme toľko robiť ? Nudíme sa.
15.september 2012
50.deň
"Už vieme ďalšiu disciplínu, synchronizovaná obrana pred nepriateľom."
Prckom sa darí a vždy keď ich kontrolujem sú poriadne natlačení. Rodičom dopĺňam misky 2-3 denne. Zjedia úplne všetko. Tak im potravu neustále spestrujem nech im nič nechýba.
22.september 2012
57.deň
Kontrola búdky po týždni ukázala prckov ako sú krásne operení. Tentokrát som stihol urobiť fotku skôr ako sa hodili na chrbát. Za ten rev čo vedia spustiť sa nemusí hanbiť ani dospelá ara. Je možné, že sa čoskoro pokúsia postupne vyzerať a vyliezť z búdky. Na podlahu voliéry som preventívne rozložil päť centimetrovú vrstvu bukových štiepok, aby stlmili prípadné pády.
6.október 2012
71.deň
Posledný týždeň som každý deň vstupoval do voliér so zvedavosťou, či už náhodou nebudú mladé vyzerať z búdky alebo ich nájdem dokonca vonku. Čas od vyliahnutia by tomu zodpovedal. Dnes som sa dočkal! Prvé mláďa som podvečer našiel sedieť na miskách vo voliére. Škoda, že neviem ako sa tam dostalo. Celkom by ma zaujímalo, či spadlo na zem a preliezlo k čelnému panelu voliéry po ktorom vyliezlo hore na kŕmny pult alebo ho k miskám po bidlách doviedli rodičia. Každopádne mám obrovskú radosť. Prcek je krásny. Nevedel som sa na neho vynadívať. Je zo všetkého vytreštený. Doposiaľ videl iba šero búdky a zrazu toľko nových vecí. Rodičia sú naďalej úžasní. Kŕmili ho obaja priamo predomnou a dávali na neho pozor. Ani Arthur ani Vicky nie sú voči mne agresívny, v pohode som ich kŕmil z ruky, pretože som misky nemal ako doplniť.
Len dúfam, že druhé mláďa v búdke je tiež v poriadku a čoskoro bude nasledovať súrodenca. Nechcel som im spôsobovať šoky a tak som kontrolu búdky nerealizoval. A taktiež dúfam, že na neho teraz rodičia nezabudnú a pôjdu nakŕmiť aj jeho.
14.október 2012
78.deň
"Ale ja nie som plyšová hračka. Ja som dnes vykuklo po prvýkrát z budky a padlo som rovno na zem. Ešteže ju gazda vystlal štiepkami aby som si neublížilo. Toľko nového okolo ! Aha aj braček Emppu tu je, ktorý odišiel z našej búdky pred týždňom. Jupíííí !"
Po týždni som ráno našiel na zemi druhé mláďa. Naozaj bolo umiestnenie štiepok na zem užitočné. Prcek tak reval keď ma videl, že som rýchlo pozatváral všetky výletové okná aby sa príšerný krik nešíril ulicou. Je krásny a bez jedinej viditeľnej známky telesnej vady, rovnako ako jeho starší súrodenec. Mimochodom tento si na druhý deň po svojom opustení búdky, vliezol do nej späť. Zjavne mu viac vyhovovalo povaľovať sa tam a čakať kým mu rodičia donesú potravu. No v priebehu týždňa sa to menilo. Pendloval si von a dnu ako sa mu páčilo. Možno volal von súrodenca, možno sa vracial k bezpečiu vnútra búdky. Mladší "plyšák" dnešný deň strávil na zemi. Až k večeru som ich zastihol ako mu rodičia pomáhajú dostať sa hore na bidlo. Bolo to úžasné ich sledovať. Tu mu pomáhala Vicky zobákom, vzápätí ho Arthur podopieral zospodu telom. Mladý sa za 10 minút dostal na bidlo, kde sa snažil udržať mávaním krídel rovnováhu.
1.november 2012
96.deň
"Že by ste nás nespoznali akou zmenou sme prešli za 3 mesiace ? Tak vám napoviem: vpravo, tá unavená, je naša mamina Vicky, ktorá ma s nami strašne veľa práce. Vzadu sa za búdkov schováva otec Arthur, ktorý sa nechcel fotiť. Vľavo je mladší Felix a ja čo vám to komentujem som zvedavý Emppu."
"...a keď som povedal, že zvedavý, tak zvedavý. Otvorené výletové okno mi ponúklo na skúmanie nový priestor, tak som sa dnes prvýkrát vybral von. Felix asi nechce zase letieť k zemi, tak sa opatrne nazerá z bezpečia. A všadeprítomná mama Vicky (tá vľavo) nás ako inak, stráži."
Ak sa Vám páčime a venujeme nám svoju lásku a starostlivosť,
môžeme byť vaše.
Viac informácii v sekcii: PAPAGÁJE K ODBERU